Tatranská galéria
Niekdajšia budova parnej elektrárne vás očarí nielen architektúrou, ale aj zaujímavými výstavami.
Výstava 30 diel autora zo zbierkového fondu Tatranskej galérie v Poprade, ktorý tvorivú časť života prežil vo Važci. Výstavu organizujeme pri príležitosti 65. výročia úmrtia autora († 17. mája 1959 Važec) a 135. výročia narodenia (*19. januára 1890 Frymburk - Blatná)
Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. mája 2024 o 17.00 hod.
Tatranská galéria v Poprade prináša pri príležitosti 65. výročia úmrtia a 135. výročia narodenia Jána Hálu výstavu Maliar ľudu pod Tatrami.
Jan Antonín Hála (* 19. január 1890, Blatná – † 17. máj 1959, Važec) bol český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru, žijúci väčšinu života na Slovensku.
Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej na námestí č. 81. Študoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a v roku 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, odbor história. Maliarstvo študoval najskôr v súkromnej maliarskej škole Ferdinanda Engelmüllera a v rokoch 1910 – 1915 na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri pre figurálnu maľbu Maxa Pirnera.
Od roku 1918 žil v Blatnej, Moste a od augusta 1923 až do svojej smrti vo Važci. Výnimku tvoria roky 1939 – 1940, keď prechodne býval vo svojom rodisku a rok 1929, keď sa v Myšenci neďaleko Protivína oženil s Mariou Chlupsovou, s ktorou mal tri deti. Najmladší syn Jan Mikuláš Hála (* 1937) je tiež maliarom – reštaurátorom.
Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do Lidových novín. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca. Od roku 1925 sa stáva členom Spolku slovenských umelcov, v roku 1928 Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1948 Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.
V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný.
Jan Hála prišiel do Važca maľovať a našiel tam domov. Ako píše v jednom liste: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (…) Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (Abelovský, s. 14). Táto jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala jeho umeleckým programom na celý život. Jeho „pastorále“ pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia.
Hála sa javí ako „maliar čistého srdca“ (Abelovský, s. 14), ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo. Vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Neustále sa objavuje jeho hlboká a úprimná úcta ku všetkému, čo súvisí s námetom a podstatou tohto sveta, ako aj jeho snaha hodnoverne a svedomito to zaznamenať, často na úrovni národopisného dokumentaristu. Autor jeho monografie Ján Abelovský vidí v tomto záujme hlbšiu motiváciu, a to „slovenskofíliu“ českej intelektuálnej obce na prelome storočí: „Tendenčne podmienená mýtizácia Slovenska, romantické predstavy o Slovensku ako o akomsi «slovenskom Tahiti» dosiahli vtedy svoj vrchol“ (Abelovský, s. 27).
Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie. Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet. Začiatkom dvadsiatych rokov sa sústredil na veristické zaznamenávanie ľudí, krojov, zvykov, tancov, piesní, spôsobu života, najmä práce a zábavy. Od druhej polovice dvadsiatych rokov sa jeho túžba po dokonalej idyle kúsku celistvého sveta, mikrokozmu, stala hlavnou témou jeho tvorby a jej hlavným umeleckým programom.
Vtedy sa v jeho maľbe najviac prejavila istá forma štylizácie prvkov s dôrazom na expresívnosť. Od tridsiatych rokov sa jeho maľba ustálila v rovine istej tradičnej a nie príliš výraznej zmesi naturalistickej maľby prepojenej s páčivým secesným dekorativizmom (výber z textu KISS-SZEMÁN Zsófia).
Niekdajšia budova parnej elektrárne vás očarí nielen architektúrou, ale aj zaujímavými výstavami.
Obchodný dom Prior Poprad je miestom pre nákup pod jednou strechou s tradíciou.
Tradičné kino prešlo digitalizáciou a aktuálne si tu môžete vychutnať filmy v najvyššej kvalite
Mestská informačná kancelária Poprad Vám ponúka pravidelné sprevádzané prehliadky, ale aj prehliadky na objednávku!
Navštívte unikátny gotický kostol s nádhernou nástennou výzdobou
Dom kultúry predstavuje ideálny priestor pre usporiadavanie divadelných predstavení, koncertov či zaujímavých talkshow.
New Chicago - Miesto pre oddych a zábavu pre mladých. V podniku sa nachádza množstvo hier, nápojov a skvelej nálady!
AQUAPARK AquaCity Poprad – vodný svet pod Vysokými Tatrami
AQUAPARK AquaCity Poprad – vodný svet pod Vysokými Tatrami
Mestská informačná kancelária Poprad Vám ponúka pravidelné sprevádzané prehliadky, ale aj prehliadky na objednávku!
New Chicago - Miesto pre oddych a zábavu pre mladých. V podniku sa nachádza množstvo hier, nápojov a skvelej nálady!
AQUAPARK AquaCity Poprad – vodný svet pod Vysokými Tatrami
Nový dvojizbový apartmán vo vzdialenosti len 150m od centra mesta Poprad, ponúka výhľady na Tatry. Vďaka svojej lokalite máte mesto Poprad dostupné okamžite s možnosťou výletov do Vysokych Tatier.
Vážení priaznivci dobrého umenia, pripravili sme pre Vás výnimočné podujatie, kde predstavíme slovenskej kultúrnej verejnosti po prvýkrát výstavu diel majstrov 16. – 19. storočia tzv. Šrobárovu zbierku. Na vernisáži 2. augusta 2024 o 17.00 vystúpia vynikajúci českí hudobníci Anna Paulová – klarinetistka a Daniel Wiesner – klavírista. Anna Ondrušeková, riaditeľka a kolektív pracovníkov Tatranskej galérie v Poprade
Pokáč je český pesničkár a textár hrajúci na gitaru a ukulele. Patrí medzi prvých českých interpretov propagujúcich svoju tvorbu na portáli YouTube.
Hlava bohatej rodiny, starnúca egocentrická narcistka Amália, sa nečakane poberie na druhý svet. Koľká to tragédia. Na jej pohreb sa začínajú schádzať príbuzní zo všetkých kútov Slovenska, len aby ukázali ako veľmi trúchlia za „milovanou“ osobou.