Aj keď nikdy neprekročil pomyselné hranice amatérskej fotografie, stále ju robil ako záľubu, bol to fenomén, ktorý ho sprevádzal od rannej mladosti až do konca života. A napokon – kde je tá medza, kde sa končí amatérska fotografia a začína profesionalita? Často sa prelína.

Karol Nowak sa narodil v poľskom zázemí v Českom Tešíne.

Vyrastal na samote, uprostred prírody, v rodine, kde umelecké cítenie „nasával“ už od útleho detstva. Svojho otca často vídal so štetcom a paletou v ruke. Karol sa však vydal inou cestou – učarovala mu fotografia. Prvé pokusy robil a publikoval už na základnej škole a fotografovaniu sa venoval i neskôr na Technickej univerzite v Bratislave, kde študoval chémiu. Už vtedy bol aktívnym členom fotokrúžku.

A nie je náhoda, že celý život prežil na Slovensku v blízkosti hôr, v kraji, ktorý miloval a bol mu nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie.

Učil ho sám život i keď, hlbšie teoretické poznatky získal prakticky až na sklonku života, keď absolvoval odbor fotografia na Univerzite tretieho veku PU v Prešove. To už mal za sebou množstvo profesionálnych fotografií, úspešnú účasť na rôznych fotosúťažiach, ale aj autorstvo niekoľkých publikácií, ktoré obohatil o svoju fotografickú tvorbu – Dotyky Slovenského raja, knihy o Rožňave, Vyšných Ružbachoch a ďalšie.

Karol fotografiou žil. Stále chodil s očami doširoka otvorenými a tam, kde iní videli iba všednosti života, on zamieril svoj objektív. Až na jeho snímkach si mnohí uvedomili krásu každodennosti, ktorú predtým nevnímali. Aj keď mal za sebou tisícky záberov prírody, hôr, krajiny, ľudí a v poslednom čase mal rád tzv. urbex, jeho hlavnou parketou vždy bola poetická hra svetla a tieňa, a čaro detailu. Tu sa realizoval. Tu nachádzal svoj výnimočný svet prchavých momentov krásy, radosti i smútku, neopakovateľnosti chvíle, svoj vlastný svet, ktorý už nikdy nezmizne vďaka zlomku sekundy stlačenia fotospúšte. Jeho osobité vnímanie sveta zostalo zachytené na fotografii, už len ona nám môže vypovedať čo-to

o jeho duši, o myšlienkach, ktoré vírili jeho hlavou, o jeho osobnosti, či o tom, čo mal rád. Už len ona nám môže pripomínať, že tu bol s nami spoľahlivý priateľ, vášnivý turista a najmä dobrý fotograf, ktorý odišiel predčasne, s hlavou plnou fotografických plánov a myšlienok.

Výstava ponúka širší výber z jeho bohatej tvorby so svojráznym pohľadom na svet, ktorým si všímal najmä detaily, či nachádzal krásu tam, kde iní mohli vidieť skazu. Veď kde niečo končí, tam aj niečo začína…