Autobiografický príbeh zakladateľa Radošinského naivného divadla pána Stanislava Štepku. Tento jedinečný titul je venovaný jeho významnému životnému jubileu. Účinkujú Radošinské naivné divadlo a Slovenský ľudový umelecký kolektív (jeho tanečná a hudobná zložka).

"Zišiel mi na um príbeh na hru Ako som vstúpil do seba. Reku, čo tak napísať vtipnú a nekonvenčnú správu o dobrodružnej ceste z vlastných úst do ľudského vnútra, teda podniknúť doslovnú javiskovú cestu do seba.

Autor sa rozhodne v jeden deň – len tak doslova vstúpiť do seba, zoznámiť sa s vlastným vnútrom, teda Jazykom, Zubmi, so Slinami, ktoré ho dopravia do žalúdka, kde by stretol ubolený žalúdočný Vred v prítomnosti vyhrávajúcej rómskej kapely, prepadli by ho Parazity a ochránili Krvinky, privandroval by aj do Srdca, kde by stretol tých, ktorých má v srdci. Pamätlivá Pamäť by mu ukázala to, čo pozabúdal a na čo by zabudnúť nemal. Celou cestou by ho mala sprevádzať kamarátka Fantázia, ktorá cestujúcemu v sebe ponúkne od začiatku do konca nevídané a nečakané príležitosti. Ráno by som sa mohol z cesty šikovne vrátiť, napríklad by som sa mohol so Slzou len tak vyplakať...

A pritom tento text a táto inscenácia nechcú byť iba, povedzme, dvojhodinovou rekonštrukciou života muža v pokročilom veku. Radošinské naivné divadlo spolu so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom, s jeho tanečnou zložkou a kapelou, chceme pripraviť a spolu uviesť veľkú muzikálovú inscenáciu o vtipnom spoznávaní seba, o hľadaní a možno aj nachádzaní seba samého; chceme spolu s divákmi zažiť veľkú výpravu do sveta fantázie a spomienok a pritom v sebe preskúmať to človečenské, čo nás spája.

Pod spoľahlivým vedením režiséra Ondreja Spišáka, s pôvodnou hudbou Jána Melkoviča, v choreografii Ladislava Cmoreja chce sa Radošinské naivné divadlo spolu so SĽUK-om vydať na novú, nie ľahkú, no isto aj krásnu a dobrodružnú cestu. Verte, nechce to byť iba zdravovedná či osvetová cesta v nás, to by sa nám naozaj videlo málo a možno by to ani nebolo nič zaujímavé či mimoriadne.

Pozývame divákov tohto nezvyčajného spoločného javiskového projektu RND a SĽUK-u na veľké spoločné a spoločenské scénické a fantazijné vandrovanie i uvažovanie o sebe a čase. Veď podobné výlety podnikáme s divadlom často, ak nie odjakživa. A ja sa spolu so súborom teším nielen na takéto vtipné výlety, ale aj na tiché návraty s novým nečakaným poznaním.

Pokorné návraty mali by byť zmyslom našich výletov." Stanislav Štepka